Správy zo sveta


Ostatky kard. Berana po prenesení z Ríma vystavili v pražskej katedrále

April 22, 2018


Vatikán/Česká republika 21. apríla (RV)

Ostatky kardinála Josefa Berana, ktoré boli od jeho smrti v roku 1969 uložené v krypte pod Vatikánskou bazilikou, slávnostne previezli do jeho vlasti. Kryptu Baziliky sv. Petra rakva opustila vo štvrtok po ceremónii za účasti arcikňaza baziliky kardinála Angela Comastriho, kardinálov Jozefa Tomka a Giovanniho Battistu Re, biskupov Jana Vokála, Tomáša Holuba a Zdenka Wasserbauera, českého veľvyslanca pri Svätej stolici Pavla Vošalíka a ďalších zástupcov českého cirkevného a politického života. Prázdne miesto vo vatikánskej krypte bude pripomínať pamätná tabuľa. Po prevoze do Pápežského kolégia Nepomucenum v Ríme predsedal v tamojšej kaplnke svätej omši kardinál Jozef Tomko za účasti veriacich českej i slovenskej národnosti žijúcich v Ríme. V piatok podvečer vládnym špeciálom prepravili rakvu z rímskeho letiska do Prahy. Počas dnešného dopoludnia vystavili rakvu kard. Berana v pražskej Katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha pri omši, ktorej predsedal pražský arcibiskup kardinál Dominik Duka OP. V pondelok, na sviatok sv. Vojtecha uložia rakvu do kamenného sarkofágu v kaplnke sv. Anežky v priestore katedrály. Pražská arcidiecéza pokračuje v procese blahorečenia svojho niekdajšieho arcibiskupa a českého prímasa, ktorý bol donútený komunistickým režimom prežiť posledné štyri roky života v rímskom exile. Kardinál Beran hrdinsky čelil prenasledovaniu dvoch totalitných režimov: nacizmu aj komunizmu.
( TK KBS, RV jb; ml ) 20180421003





KBS pozýva opäť do projektu myšlienok, začína už na Popolcovú stredu

Február 13, 2018


Bratislava 13. februára (TK KBS)

Od Popolcovej stredy (14. februára 2018) do Veľkonočnej nedele (1. apríla 2018) sa budú môcť všetci ľudia dobrej vôle zapojiť do projekt Pôst s Konferenciou biskupov Slovenska. V tomto čase im po prihlasení každý deň príde na e-mail myšlienka s fotografiou. Myšlienky vytvoril tím projektu, vychádzajú z evanjelia dňa. Projekt nadväzuje na podobné projekty z minulosti. Viac informácií je možné nájsť na stránke www.zamyslenia.kbs.sk. "Cieľom projektu je pomôcť všetkým, ktorí prejavia záujem, spoločne sa duchovne pripraviť na slávenie Veľkej noci. Tí, čo nemajú prístup na internet, môžu projekt podporiť svojou modlitbou, pôstom alebo inými skutkami milosrdnej lásky. Pozvaní sú k tiež k skutkom telesného milosrdenstva," informuje webstránka www.zamyslenia.kbs.sk, na ktorej sa dá aj prihlásiť. Stačí uviesť meno, e-mail a odpísať verifikačný kód. Tí, ktorí sa zapojili do posledného z projektov - v advente 2017, sú už v novom automaticky prihlásení. Naposledy bolo prihlásených viac než 17 000 ľudí, ktorí denne počas adventu odoberali rôzne myšlienky. Ďalšie tisíce ľudí sledovali projekt na sociálnych sieťach, na webe projektu a na rozličných ďalších stránkach. Ide o projekt Konferencie biskupov Slovenska. Zastrešuje ho Tlačová kancelária KBS. V podobnom duchu sa koná už po 11-krát.

( TK KBS, ml; ml ) 20180213025





V Bratislave blahorečili saleziána kňaza Titusa Zemana (2. deň víkendu)

September 30, 2017



Bratislava 30. septembra (TK KBS)

Slovensko má nového blahoslaveného. Stal sa ním saleziánsky kňaz Titus Zeman, ktorý bol za komunizmu prenasledovaný a zomrel v roku 1969. Pápež František schválil dekrét o mučeníctve Zemana, čo umožnilo jeho vyhlásenie za blahoslaveného. Slávnostnému obradu blahorečenia na pontifikálnej svätej omši za účasti tisícok veriacich predsedal pri Kostole Svätej rodiny v Bratislave — Petržalke legát pápeža Františka Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Salezián Titus Zeman po druhej svetovej vojne zorganizoval dva ilegálne prechody bohoslovcov z komunistického Československa cez rieku Morava do Rakúska a Talianska. Pri tretej podobnej akcii bol spolu s takmer celou skupinou zadržaný. Kňaza Zemana obvinili zo špionáže a velezrady a odsúdili na trest väzenia na 25 rokov, ktorý si odpykával vo viacerých väzniciach. Na slobodu bol podmienečne prepustený v roku 1964 a po páde komunistického režimu rehabilitovaný.

Blahorečenie je v rímskokatolíckej cirkvi jedným z prvých stupňov v procese k svätorečeniu. Naposledy boli u nás blahorečení v roku 2003 dve slovenské obete komunizmu, a to rehoľná sestra Zdenka Schelingová a gréckokatolícky biskup Vasiľ Hopko.

Beatifikácia znamená vyhlásiť toho, kto bol doteraz nazývaný Boží služobník alebo ctihodný, za blahoslaveného. Je to akt, ktorým — po uskutočnení predpísaného procesu — pápež dovolí, aby sa Božiemu služobníkovi preukazoval verejný cirkevný kult, na istom území a predpísanými spôsobmi, napr. v diecéze, ktorá proces viedla, alebo aj v celom národe, do ktorého Boží služobník patril, alebo v určitej skupine veriacich, napr. v reholi.

Pápež stanovil dátum liturgického slávenia sviatku nového blahoslaveného na 8. januára.

-

1. Pontifikálna svätá omša spojená s obradom blahorečenia Titusa Zemana 2. Brífing pre médiá s hlavnými hosťami slávnosti blahorečenia Titusa Zemana

Priestranstvo pred Kostolom Svätej rodiny v Bratislave - Petržalke, ktoré zažilo podobnú slávnosť blahorečenia v roku 2003 so svätým Jánom Pavlom II., sa začalo zapĺňať od skorých ranných hodín. Za zvuku fanfár a piesne "Poďte, plesajme v Pánovi" vstúpil do areálu liturgický sprievod. Pontifikálnu svätú omšu celebroval kardinál Angelo Amato SDB, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých.

Koncelebrantmi boli bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, hlavný predstavený saleziánov don Ángel Fernández Artime SDB, kardinál Jozef Tomko a apoštolský nuncius na Slovensku Giacomo Quido Ottonello. Medzi prítomnými boli i slovenskí a zahraniční biskupi, saleziánski predstavení z okolitých krajín, okolo 500 kňazov a stovky rehoľníkov. Medzi prítomnými boli i predstavitelia verejného a spoločenského života a 25 tisíc ľudí.

Po úvodnom pozdrave a úkone kajúcnosti nasledoval samotný obrad blahorečenia. Arcibiskup Zvolenský, generálny postulátor Spoločnosti svätého Františka Saleského (Saleziánov) Pier Luigi Cameroni SDB a vicepostulátor procesu Jozef Slivoň SDB predstúpili pred kardinála Amata a požiadali ho, aby sa pristúpilo k blahorečeniu Božieho služobníka Titusa Zemana.

"Vaša Eminencia, Bratislavská arcidiecéza a Saleziánska kongregácia pokorne žiadajú Svätého Otca Františka, aby zapísal do zoznamu blahoslavených ctihodného Božieho služobníka Titusa Zemana, rehoľného kňaza Spoločnosti svätého Františka Saleského," povedal arcibiskup Zvolenský. Vicepostulátor procesu Jozef Slivoň SDB potom prečítal životopisný profil Božieho služobníka.

-

Životopisný profil Titusa Zemana

Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch pri Bratislave ako prvé z desiatich detí. Keď má 10 rokov, po detstve, ktoré bolo poznačené častými zdravotnými problémami, sa na príhovor Sedembolestnej Panny Márie náhle uzdraví. V ten deň jej Titus v tajnosti svojho srdca prisľúbi, že "bude navždy jej synom", dajúc do tohto vyjadrenia pevné predsavzatie zasvätiť sa.

Do národnej svätyne, ktorá jej je zasvätená, len krátko predtým (v roku 1924) prišli synovia dona Bosca. Titus sa teda rozhodne stať saleziánom kňazom. dva roky vzdoruje opozícii rodiny (príliš chudobnej na platenie štúdií), miestneho farára, ba aj samotného direktora saleziánskeho diela v Šaštíne, dona Jozefa Bokora, ktorý má obavu vzhľadom na jeho mladý vek: "Tu nemáme takých malých, ako si ty. Čo urobíme, keď budeš plakať a budeš sa chcieť vrátiť k mamičke?", pýta sa Titusa don Bokor. Ale Titusa to nepopletie, odpovedá, že mamou mu bude Sedembolestná Panna Mária, a presvedčí dona Bokora týmito slovami: "Robte, čo chcete, ale prijmite ma sem." Je nemožné vyhovoriť mu to. Rodine Titus argumentuje: "Ak by som zomrel, peniaze by ste použili na môj pohreb. Prosím vás, aby ste ich použili na moje štúdiá." Rodina teda predá malé pole, pomôžu jej niektorí dobrodinci a spoločne podporujú Titusa počas dlhých rokov štúdií smerom ku kňazstvu.

Novicom sa stáva v roku 1931, prvé sľuby skladá 6. Augusta 1932 a večné sľuby 7. marca 1938. Teológiu študuje v Taliansku, v Ríme a chieri pri Turíne. Za kňaza je vysvätený 23. júna 1940 v Turíne a po návrate do vlasti ho predstavení žiadajú, aby študoval chémiu a prírodné vedy. Vyučuje v rozličných saleziánskych inštitútoch, zatiaľ čo v pastorácii podporuje aj diecézny klérus a stáva sa tiež kaplánom jednej ženskej rehoľnej kongregácie. Človek silnej vôle, pevného zdravia, pokorného a diskrétneho charakteru, radostný, schopný vytvárať pevné vzťahy spolupráce a priateľstva.

Don Titus Zeman je však predovšetkým salezián kňaz. A tak, keď v roku 1946 — po dráme druhej svetovej vojny a ťažkých časoch, ktoré nasledovali — komunistická moc, ktorá sa vo vlasti už zakoreňuje, žiada odstránenie krížov zo školských tried, Titus ako profesor v Trnave sa s nie - ktorými inými stavia proti: doplatí na to prepustením, no z celého Slovenska mu prichádzajú blahoprajné listy a pohľadnice za to, že sa postavil na obranu Kristovho kríža.

Rovnakou pripravenosťou sa vyznačuje o niekoľko rokov neskôr. Na Slovensku, ktoré komunistický režim čoraz viac kontroluje a tvrdo prenasleduje cirkev: nútené väznenie rehoľníkov v koncentračných kláštoroch, vykonštruované súdne procesy, predovšetkým s biskupmi, oddelenie mladých rehoľníkov od ich predstavených..., sa Titus Zeman stáva, spolu s ďalšími, medzi ktorých patrí don Ernest Macák, zodpovedným za odvážny skutok záchrany duchovných povolaní. don Ernest zostáva na Slovensku, aby pomáhal tým, ktorí tu zostanú, prijímal obnovovanie rehoľných sľubov, animoval mladých a nedovolil, aby im bola ukradnutá nádej. don Titus, koľkých sa len dá, tajne sprevádza cez rieku Moravu a Rakúsko do Talianska, aby mohli dokončiť štúdiá teológie a byť vysvätení za kňazov. Majú byť pripravení vrátiť sa do vlasti hneď, ako by boli minimálne signály pádu komunistického režimu.

Tak Titus organizuje tri prechody: jeden medzi augustom a septembrom 1950, ďalší v októbri 1950 a tretí — posledný v apríli 1951. Medzitým sa aktivita záchrany saleziánskych povolaní stáva kanálom, cez ktorý sa pokúša zachrániť aj prenasledovaných diecéznych kňazov. Potom, ako ho k tomuto počinu povzbudzuje vtedajší hlavný predstavený saleziánov don Pietro Ricaldone, ktorého stretol v Turíne, a po prekonaní ťažkej chvíle osobnej skúšky "temnej noci" v januári 1951 v Linzi, keď čaká na vhodné okolnosti návratu do vlasti, je Titus Zeman po nevydarenom treťom prechode spolu s mnohými ďalšími v apríli 1951 zatknutý.

Vykonštruované obvinenia znejú: špionáž a velezrada. Prokurátor pre neho žiada trest smrti. Ale Titusova povesť a vôľa režimu "nevytvárať mučeníkov" prinášajú zmenu trestu na 25 rokov tvrdého väzenia nepodmienečne so stratou občianskych práv. Trinásť rokov Titus znáša väzenie, ťažko mučený, zosmiešňovaný, ponižovaný. Bratislava, Leopoldov, Ilava, Mírov, Valdice a Jáchymov so svojou strašnou "Vežou smrti", kde je určený na manuálne drvenie rádioaktívneho uránu, to sú miesta kalvárie Titusa Zemana.

Jeho osud sa prelína so svedectvami viery mnohých iných: blahoslavená sestra Zdenka Schelingová, Boží služobník Michal Buzalka, Ján chryzostom Korec — neskôr kardinál, don Alfonz Paulen, don Ernest Macák (zomrel v roku 2016 sprevádzaný chýrom svätosti). Titus nebojuje viac ako oni, ale spolu s nimi, špecifickým spôsobom, ktorý sa od neho žiada.

V roku 1964 režim Titusa podmienečne prepúšťa na slobodu, stále je však trápený, sledovaný a nakoniec s ním zaobchádzajú ako s pokusným králikom. Zomiera 8. Januára 1969. Niekoľko mesiacov jeho smrti v revízii rozsudku v októbri 1969 padajú ako nepravdivé potupné obvinenia, ktoré režimu slúžili ako nástroj na prenasledovanie. V roku 1991 ho rehabilitačný proces vyhlasuje definitívne za nevinného. Pritom aj niektorí z jeho prenasledovateľov sa na konci svojho života obracajú a približujú k cirkvi, ba žiadajú (niekedy i verejne) odpustenie zla, ktoré Titusovi urobili. Dnes cirkev číta život Titusa Zemana v pojmoch mučeníctva to najvyššie svedectvo dané z lásky na obranu viery.

Jeho smrť zapríčinili násilné skutky prenasledovateľa z nenávisti k samotnej viere, ktoré jasným spôsobom viedli ku skráteniu jeho života.

-

Po prečítaní profilu nového slovenského blahoslaveného kardinál Amato prečítal v latinčine apoštolský list Svätého Otca Františka. "Z poverenia Jeho Svätosti pápeža Františka prečítam apoštolský list, ktorým Svätým Otec zapísal do zoznamu blahoslavených ctihodného Božieho služobníka Titusa Zemana," povedal prefekt Kongregácie pre kauzy svätých.

-

Litterae apostolicae

Nos, vota Fratris Nostri Stanislai Zvolenský, Archiepiscopi Metropolitae Bratislaviensis, necnon plurimorum aliorum Fratrum in Episcopatu multorumque christifidelium explentes, de Congregationis de Causis Sanctor umconsulto, auctoritate Nostra Apostolica facultatem facimus ut Venerabilis Servus Dei TITUS ZEMAN, presbyter professus Societatis S. Francisci Salesii, martyr, qui, usque ad vitae oblationem sui ipsuis prorsus oblitus, plurimorum iuvenum vocationemad sacerdotium vitamque religiosam firmiter defendit ac promovit, Beati nomine in posterum appelletur, atque die octava mensis Ianuarii, qua in caelum ortus est, quotannis in locis et modis iure statutis celebrari possit. In nomine Patris et Filii et Spiritus Sancti. Amen.

Datum Romae, apud Sanctum Petrum, die vicesimo mensis Septembris, anno Domini bismillesimo septimo decimo, Pontificatus Nostris quinto.

-

Po prečítaní latinského znenia apoštolského listu provinciál saleziánov na Slovensku Jozef Ižold SDB prečítal slovenský preklad apoštolského listu.

-

Apoštolský list pápeža Františka

Na základe našej apoštolskej právomoci a po porade s Kongregáciou pre kauzy svätých sme sa rozhodli splniť prianie nášho brata Stanislava Zvolenského, bratislavského arcibiskupa — metropolitu, ako aj viacerých ďalších bratov v biskupskej službe a mnohých veriacich. Nech sa teda ctihodný Boží služobník Titus Zeman, kňaz a rehoľník Spoločnosti svätého Františka Saleského, mučeník, ktorý sa vzdal seba samého až po obetovanie vlastného života, aby vytrvalo chránil i rozvíjal kňazské povolanie viacerých mladíkov, nazýva odteraz blahoslaveným. Dňom jeho oslavy nech je každoročne na miestach a formami, ktoré stanovuje právo, 8. január, deň, keď vstúpil do neba. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

V Ríme u svätého Petra, 20. septembra roku Pána 2017, v piatom roku nášho pontifikátu. František

-

Po dočítaní slovenského prekladu apoštolského listu zbor a ľud zaspieval slávnostné "Amen" a za zvukov fanfár odhalili obraz nového blahoslaveného. Obraz vo veľkosti 1,8 x 2,7 metra namaľoval akademický maliar Pavol Rehák. Potom priniesli v slávnostnosnom obrade relikvie nového blahoslaveného. Relikviár položili vedľa oltára na pripravený podstavec. Ozdobili ho kvetmi a hlavný celebrant relikviár incenzoval. Relikviár vytvoril doc. Andrej Botek a Marián Králik.

Relikviár je zhotovený z bronzu, jeho príprava od prvého návrhu po výslednú podobu trvala sedem mesiacov. Na dvoch čelných reliéfoch sú znázornené dva momenty života dona Titusa: tajné prechody a moment zatknutia. Na vrchnej časti relikviára, ktorý ho uzatvára, je umelecky znázornený nočný motýľ ako symbol nočných prechodov cez rieku Moravu ale aj víťazstva života nad zlom.

Na bočných stenách relikviára sa nachádzajú prvky vajnorského ornamentu. Nápis "Aj my sme povinní dávať život za bratov" zhŕňa význam mučeníckeho svedectva dona Titusa a jeho odkaz pre všetkých. Po slávnosti blahorečenia Titusa Zemana, bude relikviár v nedeľu 1. októbra popoludní o 16.00 uložený vo farskom vo Vajnoroch, kde bude jeho stabilné miesto.

-

Po prečítaní listu, odhalení obrazu nového blahoslaveného a prinesení relikvií nasledoval hymnus k cti blahoslaveného Titusa Zemana, ktorý vytvoril slovenský prozaik Daniel Hevier (hudba Vlastimil Dufka). Arcibiskup Zvolenský, Ángel Fernández Artime SDB a Pierlugi Cameroni SDB predstúpili pred kardinála Amata, aby poďakovali jemu a Svätému Otcovi za blahorečenie.

"Najdôstojnejší otec kardinál! Cirkev na Slovensku a Spoločnosť svätého Františka Saleského zo srdca ďakujú nástupcovi apoštola Petra, nášmu Svätému Otcovi Františkovi, a vzdávajú vďaku a chválu Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista za to, že Boží služobník Titus Zeman bol dnes vyhlásený za blahoslaveného". Kardinál Amato odovzdal arcibiskupovi, hlavnému predstavenému saleziánov, slovenskému provinciálovi saleziánov, generálnemu postulátorovi a vicepostulátorovi kópiu apoštolského listu.

-

Pontifikálna svätá omša nasledovala liturgiou slova. V homílii sa prítomným prihovoril kardinál Amato.

-

Homília kardinála Angela Amata

Pápež František nedávno povedal, že "najkrajšie bohatstvo, aké môže mať národ, je bohatstvo svätých". A Slovensko sa môže pochváliť nádhernou korunou svätých a mučeníkov, ktorí sú v dejinách odvážnymi svedkami Krista. Nešťastná komunistická diktatúra v minulom storočí premenila vašu vlasť na smutný väzenský tábor. Nenávisť bola obrátená predovšetkým na Cirkev, ktorá udržiavala živú identitu slovenského národa a chránila jeho slobodu a dôstojnosť. Boli zrušené katolícke školy a bol skonfiškovaný ich majetok. Biskupi, kňazi a laici boli zatknutí a odsúdení. Kresťania v tejto atmosfére skutočného prenasledovania ukázali, že láska je silnejšia ako nenávisť a že pravda nakoniec zvíťazí nad klamstvom. Bola to skúška, ktorú komunita kresťanov zvládla s odvahou a rozhodnosťou, pričom sa jej viera posilnila aj vďaka svedectvu a krvi mnohých veriacich.

Veď po návrate slobody Cirkev na Slovensku slávila v roku 1995 svätorečenie troch košických mučeníkov, v roku 2001 blahorečenie redemptoristu Metoda Dominika Trčku a benediktína Pavla Petra Gojdiča, a v roku 2003 blahorečenie biskupa Vasiľa Hopku a sestry Zdenky Schelingovej. K tomuto oslávenému sprievodu mučeníkov minulosti i súčasnosti sa pripája salezián Titus Zeman, obeť komunistickej tyranie minulého storočia.

Mučeníctvo je najvyšší prejav lásky ku Kristovi a k Cirkvi. Krv mučeníkov spája našu dobu s prvými kresťanskými storočiami, keď pokrstení spečaťovali svoje svedectvo viery a vernosti evanjeliu obetou vlastného života. Bol to obdivuhodný prejav odvahy. Mučeníci dokázali svedčiť o bezhraničnej láske, ktorú do ich sŕdc vlial Boh, nekonečná Láska.

Ježiš, prvý mučeník, nás povzbudzuje, aby sme nemali strach z tých, ktorí zabíjajú telo, ale nemajú moc zabiť dušu (porov. Mt 10, 28). Apoštol Ján podnecoval prvých kresťanov, aby milovali blížneho a neprechovávali nenávisť voči nikomu, aby neboli ako synovia tmy: "Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život. Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov" (1Jn 3, 15 — 16).

Darovať život za bratov bol ideál blahoslaveného Titusa Zemana. Bol uväznený, lebo pomáhal bohoslovcom a kňazom ujsť z vlasti, aby mohli žiť svoj apoštolský ideál. Bol teda za velezradu odsúdený na nútené práce. Okrem iného bol vystavený hrôze takzvanej Veže smrti. Tu bol nútený manuálne pracovať so smolincom (uraninitom), z ktorého sa ťaží urán, a to — ako vieme — je vysoko toxický a rádioaktívny kov. Pri jednom lekárskom vyšetrení mu merali rádioaktivitu tela a bola veľmi vysoká. Z dona Zemana sa teda stal "mukl", čiže muž určený k (fyzickej) likvidácii. Silné ožiarenia, zima, vyčerpanosť a vedomie, že ste človekom určeným na odstránenie ako nejaký hmyz, robili z takzvaného pracovného tábora skutočný vyhladzovací tábor.

On sa však vedel postaviť hrôzam väzenia s vierou, odvahou a s nádejou, že jedného dňa pravda zvíťazí nad klamstvom. Ochrana Panny Márie Pomocnice mu pomáhala vytrvať v dobre. No bola to predovšetkým láska, ktorá ho podnecovala hrdinsky žiť každodenné mučeníctvo. Svoje väzenie premenil na obetu vykúpenia za iných. Jeden zo svedkov v procese, odvolávajúc sa na Sväté písmo, hovorí: "Nik nemá väčšej lásky k Bohu ako ten, kto pri plnom vedomí a neprestajne dáva svoj život do služby druhým. Jeho vernosť Cirkvi sa ukázala v príprave budúcej generácie apoštolov pre mladých."

Jeho láska bola autenticky evanjeliová, a tá neberie ohľad na utrpené zlo, všetko odpúšťa, všetko verí, všetko dúfa, všetko znáša. Je to láska schopná nikdy nevyzradiť mená informátorov; neuviesť do ťažkostí špiónov, ktorí sa dokonca Titusovi — z úcty k nemu — priznali k vlastným aktivitám, ktorými mu ubližovali. Je to láska schopná zo srdca odpustiť prenasledovateľom.

Don Titus zvykol hovoriť: "Lepšie je odpustiť a zabudnúť." Jeden zo svedkov v procese zdôrazňuje: "Skutočnosť, že (don Titus) odpustil svojim prenasledovateľom, ktorí ho veľmi urážali, svedčí o jeho morálnej sile." On je teda svedok tej väčšej lásky, ktorá nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil (porov. Ez 33, 11).

Jednu úvahu venujeme saleziánskemu zafarbeniu Titusovho mučeníctva. Ide o aspekt často zanedbaný, ale podstatný v náročnom apoštoláte výchovy mladých.

Don Bosco často opakoval, že keď salezián zomrie v práci pre duše, Kongregácia dosiahla veľký úspech. A veľký vychovávateľ mládeže hovoril nielen o vyčerpávajúcom mučeníctve každodennosti, ktorým je pastoračná láska k mladým, ale aj o krvavom mučeníctve: "Ak by Pán vo svojej prozreteľnosti chcel rozhodnúť," hovoril svätec, "že niektorí z nás majú podstúpiť mučeníctvo, azda by sme sa preto mali zľaknúť?"

A proroctvo sa naplnilo. Mučenícka svätosť je ako doma v mladej saleziánskej rodine, ktorá má už približne stovku mučeníkov. Okrem svätorečenia mučeníkov, misionárov v Číne, monsignora Alojza Versigliu a dona Kalixta Caravariu 1. októbra 2000, sa v roku 1999 uskutočnilo blahorečenie dona Jozefa Kowalského a piatich mladých mužov zo saleziánskeho oratória v Poznani. Aj oni sú obete protikresťanských diktatúr minulého storočia. V roku 2011 bolo blahorečenie španielskeho saleziána Jozefa Calasanz Marquésa a 31 spoločníkov mučeníkov (16 kňazov, 7 koadjútorov, 6 bohoslovcov; 2 dcéry Márie Pomocnice; 1 laický spolupracovník). Všetci boli umučení počas prenasledovania v Španielsku koncom tridsiatych rokov minulého storočia. V roku 2007 bolo ešte blahorečenie španielskeho saleziána Enrica Saiz Aparicia a 62 spoločníkov mučeníkov (22 kňazov, 18 koadjútorov, 16 bohoslovcov, 3 ašpirantov, 3 saleziánov spolupracovníkov a 1 laický spolupracovník), ktorí boli tiež zabití z nenávisti k viere počas toho istého prenasledovania. Nedávno, v roku 2013, bol blahorečený salezián koadjútor Štefan Šándor, ktorý bol umučený počas komunistickej diktatúry v Maďarsku.

Sú tu ešte ďalšie dva aspekty, ktoré robia mučeníctvo saleziánov originálnym. Je to predovšetkým pastoračná láska, ktorá vedie synov dona Bosca dať svoj život, aby mladí boli uchránení od zla každej zvrátenej ideológie. Na druhom mieste je to modlitba "daj mi duše" spojená s "ostatné si vezmi", ktorá pre dona Bosca aj pre dona Titusa znamenala spásu mladých za cenu vlastnej slobody a vlastného života.

Blahoslavený Titus Zeman sa môže definovať ako mučeník pre povolania. On miloval svoje saleziánske a kňazské povolanie a túžil, aby aj iní mladí prežívali v slobode sen svojho zasvätenia sa Pánovi.

Je to posolstvo pre nás všetkých dnes. Znovunadobudnutá sloboda často spojená s určitou diktatúrou blahobytu a porušovania pravidiel nech neuhasí ideály toho, kto chce žiť v plnosti rozhodnutie sa pre dobro. Svätí a mučeníci sú najkrajším bohatstvom národa.

Blahoslavený Titus Zeman, oroduj za nás!

-

Po homília nasledovala liturgia obety. Po prijímaní sa prítomným prihovoril bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský a hlavný predstavený saleziánov don Ángel Fernández Artime. Poďakovali Svätému Otcovi Františkovi, kardinálovi Amatovi, prítomným biskupom a kňazom, a celému zhromaždenému ľudu. Záverečné slovo patrilo kardinálovi Amatovi.

"Titusa Zemana charakterizujú trvalé duchovné postoje... Hlboko porozumel svoju dobu a postavenie veriacich v spoločnosti," povedal v závere Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska. Tento salezián vzal podľa neho na seba vážne úlohy, čo ho stálo veľa duchovnej aj telesnej energie. "No napriek tomu bol aj vo veľkých utrpeniach mučenia a väznenia verný Bohu až do konca svojho pozemského života," povedal Zvolenský s tým, že ho treba vnímať ako vzor správneho a verného života.

Titus Zeman je bezpochyby vzorom pre celú cirkev, myslí si hlavný predstavený rehole Saleziánov don Bosca don Ángel Fernández Artime. Pre mladých môže byť podľa neho veľkým ideálom, pretože predstavoval odvahu a pomáhal ľuďom v ťažkostiach. "Dostali sme život, aby sme ho darovali. Toto bol aj program života nášho spolubrata saleziána. Toto nás núti a vyzýva nás, zasvätených kňazov, aby sme žili a darovali svoj život pre povolania," dodal.

Pontifikálnu svätú omšu ukončili záverečné obrady a spev pápežskej hymny "V Sedmobrežnom kruhu Ríma" a piesne "Ó, Mária bolestivá". Po dnešnej hlavnej svätosti si budú môcť veriaci osobne uctiť relikvie nového slovenského blahoslaveného. Program víkendového blahorečenia pokračuje popoludňajšiemu slávnostnému ceremoniálu v HANT aréne, ktorý bude okrem iného spojený so začiatkom duchovnej prípravy mladých ľudí na Národné stretnutie mládeže P18 v Prešove, v júli 2018.

Nedeľná ďakovná svätá omša sa uskutoční v rodisku Titusa Zemana vo Vajnoroch, slúžiť ju bude predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský.

( TK KBS, ml; ml ) 20170930002






Biskupi Malty: Predefinovaním manželstva sa ochudobňuje spoločnosť

Júl 16, 2017



Malta 14. júla (RV)

Manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou, zdôrazňuje s rozhodnosťou Katolícka cirkev na Malte po tom, ako v stredu miestny parlament schválil legalizáciu sobášov medzi osobami rovnakého pohlavia. Norma bola schválená 66 hlasmi, pričom proti bol len jeden hlas.

Ako vo svojom vyhlásení uvádzajú maltskí biskupi, "manželstvo ostane vždy výlučným vzťahom medzi jedným mužom a jednou ženou, otvoreným pre plodenie detí. Manželstvo muža a ženy je modelom, ku ktorému sa ľudstvo vždy hlásilo, a to nie len z pohľadu kresťanstva."

Dokument podpísaný arcibiskupom Malty Mons. Charlesom Sciclunom a gozovským biskupom Mariom Grechom poukazuje aj na ďalší problém, a ten sa týka rodiny:

"Zavedúc neutrálny koncept civilného manželstva, otvoreného každému typu dvojice, zákon odsúva nabok rozdiely a prirodzenú vzájomnosť, ktorá jestvuje medzi mužom a ženou." Avšak, "odstrániac tieto rozdiely, budú vytrhnuté antropologické korene rodiny." Toto povedie k "ochudobneniu spoločnosti", pretože "miesto toho, aby sa akceptovala rozdielnosť, nanucuje sa uniformita v spôsobe, akým sa vyjadrujú ľudské vzťahy."

Maltskí biskupi súčasne zdôrazňujú, že "Cirkev plne rešpektuje dôstojnosť každého človeka, nezávisle od rozhodnutí a vzťahov, v ktorých žije", pretože "pre Cirkev je každý dôležitý, nakoľko je stvorený na Boží obraz a podobu."

( TK KBS, RV ab; ml ) 20170714017





Ekologické posolstvo pápeža do Ria: Úcta k prírode a medziľudské vzťahy

Júl 16, 2017



Vatikán/Brazília 14. júla (RV)

Význam ekológie a odkaz Encykliky Laudato si´ o starostlivosti o spoločný dom pripomenul pápež František v posolstve do brazílskeho Ria de Janeiro pri príležitosti medzinárodnej konferencie venovanej ekologickým problémom veľkomiest. Vyzval k zodpovednému pestovaniu postoja úcty k prírode a k vytváraniu si vzťahu k prostrediu, v ktorom človek žije.

Medzinárodný kongres s názvom «Laudato si´ a veľkomestá» vo štvrtok v Riu de Janeiro otvoril kardinál Peter Kodwo Appiah Turkson, prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj. Priblížme si myšlienky pápežského posolstva (originál v španielčine) jeho účastníkom, ktoré sa člení do troch bodov: úcta, zodpovednosť a pestovanie vzťahov.

Pápež František vo svojom posolstve adresuje novú naliehavú výzvu vládam, aby sa starali o životné prostredie, nezostali nečinné voči znečisteniu ovzdušia a vody. Rešpektovať stvorenie je jednou z našich "základných úloh", zdôrazňuje Svätý Otec. Citujúc svoju encykliku Laudato si´ ozrejmuje, že "nemôžeme zostať so založenými rukami, keď pozorujeme veľké zníženie kvality ovzdušia alebo nárast produkcie odpadu, s ktorým nesprávne nakladáme."

Tieto situácie, poznamenáva pápež, "sú dôsledkom nezodpovedného správania sa voči stvoreniu a žiadajú praktizovať aktívnu zodpovednosť v prospech všetkých." Žiaľ, pokračuje pápež František, pozorujeme "nezáujem o náš spoločný domov", "pasivitu" a "prejavy straty zmyslu pre zodpovednosť". Je dôležité, aby každá vláda "zodpovedne reagovala" v záujme rešpektovania životného prostredia, v ktorom všetci žijeme.

Úcta k stvorenstvu je povinnosťou aj vzhľadom na budúce generácie, pripomína Svätý Otec a dodáva, že "tejto starostlivosti sa musíme učiť a odovzdávať ju." Pápež konkrétne dáva dôraz na význam zachovania čistej a pitnej vody, ku ktorej prístup má byť "základným právom", garantovaným pre všetkých.

V posolstve pápeža Františka nechýba ani dôraz na dôležitosť medziľudských vzťahov, ktoré sa práve vo veľkých mestách zdajú byť stále väčším problémom. Niekedy sa spoločnosť uzavrie a žije v nedôvere, chýbajú korene a vzniká izolácia, ktorej dôsledkom je chudoba. Preto, vyzýva pápež, je nevyhnutné spoločné úsilie na úrovni politickej, výchovnej a náboženskej pre "vytvorenie medziľudských vzťahov", ktoré "zbúrajú múry" vyraďujúce ľudí.

( TK KBS, RV ab; ml ) 20170714028





Mons. Bernardito Auza v OSN: Predchádzať terorizmu cestou náboženstva

Júl 16, 2017



Vatikán/New York 15. júla (RV)

Podporovaním medzináboženského dialógu a pokoja môžu náboženskí predstavitelia a komunity výrazne prispieť k zamedzeniu rozoštvávania vedúceho k obludným formám násilia. V diskusii v piatok 14. júla v newyorskom sídle OSN ku spusteniu "Akčného plánu pre náboženských lídrov na predchádzanie navádzaniu k zločinom barbarského násilia" stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN Mons. Bernardito Auza uviedol:

"Porozumieť motiváciám, ktoré ležia pri koreňoch terorizmu a násilia je komplexná záležitosť a vyžaduje si to starostlivú reflexiu a analýzu, a to tým viac, keď majú náboženský rozmer. Náboženskí lídri majú jedinečnú pozíciu, aby takúto reflexiu ponúkli. Pápež František pomohol otvoriť priestor, aby sa takáto reflexia mohla uskutočniť a náboženskí lídri mohli prispieť k citlivej debate o nábožensky motivovanom terorizme."

Podstatnú úlohu a prvoradú zodpovednosť v tejto veci však majú vlády jednotlivých krajín a medzinárodné spoločenstvo, upozornil vatikánsky diplomat. Konkrétne zdôraznil ich "povinnosť zriecť sa navádzania k násiliu a konfliktu v tretích krajinách, ktoré by mohli predstavovať predohru, scénu, alebo ešte horšie, živnú pôdu pre páchanie nenávistných zločinov, o ktorých je reč."

"Samotná existencia akčného plánu OSN určeného pre náboženských lídrov je aj pokorným uznaním medzinárodného spoločenstva, že tí, čo sú navádzaní pseudonáboženskými motiváciami k násiliu, sa nenechajú účinne od toho odradiť presviedčaním sekulárnou argumentáciou zo strany tzv. neveriacich alebo zo strany ekonomického materializmu. Potrebujú naopak platné náboženské argumenty, ktoré ukazujú, že extrémistická exegéza navádzajúca k násiliu nie je verná textu a Bohu, ku ktorého službe sa hlásia. Oni potrebujú presvedčujúce protiargumenty, ktoré zasejú semiačka pokoja a vykorenia burinu násilia."

Mons. Auza pripomenul slová pápeža Františka z medzináboženskej mierovej konferencie 28. apríla v Káhire, že "náboženstvo nepredstavuje problém, ale súčasť riešenia". Pápež vtedy za kľúčovú označil výchovu mladých ľudí, keď vyzval "pomáhať im kráčať ku zrelosti a naučiť ich odpovedať na podpaľačskú logiku zla pokojnou a trpezlivou prácou na vzrastaní dobra, denným premieňaním ovzdušia znečisteného nenávisťou na kyslík bratstva". Náboženstvo teda nie je samo osebe problémom, ale súčasťou riešenia. Problémom je naopak podľa arcibiskupa Auzu sekularistické vytesňovanie náboženstva z verejného života do súkromnej sféry. Vatikánsky diplomat dodal, že "takéto sekularizačné tendencie môžu prilievať olej do ohňa, keď si nimi slúžia tí, čo chcú inštrumentalizovať náboženské motivácie za účelom násilia. Ohraničovanie náboženstva čisto na súkromnú sféru človeka predstavuje riziko, že sa vyvinie kultúra netolerancie, čo je jedným z dôvodov, prečo autority krajín musia uznať a zaistiť náboženskú slobodu ako neodňateľné ľudské právo."

( TK KBS, RV jb; ml ) 20170715002





Nie je pravda, že Cirkev “nerieši” kňazov, ktorí verejne podporujú Kotlebu

Máj 28, 2017


Bratislava 26. mája (TK KBS)

Vzhľadom na článok, ktorý zverejnil portál aktuality.sk, považujeme za potrebné ozrejmiť niekoľko skutočností.

Ako už bolo povedané, je síce pravda, že Cirkev nemôže svojim kňazom diktovať súkromné politické presvedčenia. To však neznamená, že kňazi tieto presvedčenia môžu verejne prezentovať takým spôsobom, ktorý vzbudzuje dojem politickej angažovanosti predstaviteľov Cirkvi na podporu konkrétnej strany. Takto sa kňazi správať nesmú - a to nielen v prípade ĽSNS (cf. Direktórium pre službu a život kňazov, 33). Kňazi, ktorí napriek tomu svojvoľným konaním verejne vyzývali k podpore politických strán, boli svojimi predstavenými vážne napomenutí.

Svedčí o tom napríklad nedávno medializované stanovisko redemptoristov ku konaniu pátra Miroslava Čajku, i list Mons. Jána Oroscha adresovaný všetkým kňazom, vrátane Jána Košiara a Ignáca Juruša, ktorých si trnavský arcibiskup predvolal a dôrazne osobne napomenul. Možno tiež dodať, že kňaz Ján Košiar bol po udalostiach v Trnave preložený mimo aktívnej pastorácie - do charitného domu v Cíferi.

Z vyjadrenia, že Cirkev svojim kňazom v demokratickej spoločnosti nemôže diktovať politické presvedčenie, je manipulatívne vyvodzovať uzáver, že nijakým spôsobom ani nereaguje na ich svojvoľné konanie, na ktoré im nedala žiaden mandát. V hraniciach možností kánonického práva Cirkev konala a bude konať. Zo správania niekoľkých kňazov je ale neprimerané usudzovať o postoji tisícov ďalších a celej Cirkvi v našej krajine.

Ak platí, že sa cirkev na Slovensku snaží rešpektovať sekulárny charakter štátu tým, že nedáva konkrétne odporúčania na podporu alebo nepodporu jednotlivých strán, neznamená to, že na základe jej postojov a vyjadrení sa človek dobrej vôle nedokáže zorientovať. Napokon: zodpovednosť rozhodovať o legitimite politických strán má v našej krajine štátna moc. Cirkev jej kompetenciu v tejto oblasti uznáva a jej rozhodnutia, samozrejme, rešpektuje.

Martin Kramara

( TK KBS, mk; ml ) 20170526032